Ahojte všetci priaznivci hovoreného slova, poézie a slamu!
Za posledné dva týždne sme prežili úžasné dobrodružstvo s názvom PanSlam 2017 a keďže už pár dní spíme vo svojich posteliach prišiel čas na trasenie rukami, ďakovačky… a záverečné titulky.
Cestovali sme po celom Slovensku, šírili poéziu, upevňovali kamarátstva, vytvárali nové a pili Československé zmierenie. Leto pre nás začalo zážitkami, na ktoré nikto z nás nezabudne snáď do konca života. Ako vraví Gary Snyder : „Klaňať sa ráno v kláštore buddhovi je ťažké, ale rovnako ťažké je dostať päť detí do auta.“ Hlavne ak sú vašimi deťmi básnici a automje bus, ktorý sme stihli len tak-tak. Ďakujeme teda Adladle, Dibimu, Anatlovi, Pavlovi a Bingovi , že to stihli a že sa skrz zmeny účesov, miest, nálad a dopravných prostriedkov doplavili až do finálneho prístavu.
Prvý bol Prešov, Wave, Moshi, malé póium a veľké srdcia. Vďaka Prešovu malo turné ten najlepší štart Moši so Sašou nám ukázali medzilaborského Warhola a železne sivú Domašu, kde sa dalo okúpať.Tiež nám ukázali, že Prešov bude pre Slam vždy domovom. Vyhral to Tukan, ktorý okrem titulu Sokolovský Ginsberg obdržal i prestížne ocenenie Miláčik Prešova.
V Košiciach sme vystupovali so svadobnou výzdobou. Pripojili sa k nám workshoperi a Tibor Menyhert, Mato Helcman a doktor Filipich… človek sa zasmeje, ale… bolo nás jedenásť! Vyhral to samozrejme domáci, lebo Košice… Veľmi ďakujeme Kinu Úsmev, Lukášovi a Barbore za profesionálny prístup a prenájom sály a tiež za to že sú k nám vždy otvorení na akúkoľvek akciu.
Tretia zastávka mala byť Žilina – nebola. Boli sme pozrieť kaviareň Helmuta Bistiku Galerie café, kde sme vo veľmi intímnej atmosfére slamovali len pre Helmuta a Janku. Medzev nás nabil, hlavne pocitom, že na Slovensku ešte sú ludia, ktorí milujú umenie preto čím je a že naša práca (každého jedného z nás) má svoje neodmyslitelné miesto.
Žilina bola prvým malým finále. My sme sa lúčili s Bingom, ktorý sa so Slovenskom rozlúčil svojim suverénne najlepším výstupom. Do party sme ale zobrali Miška Krakovského a ten aj napriek svojim opúšťačkám zostal pri sebe a pálil to do divákov ako malý boh. Adéla si kúpila tričko stanice a my sme boli šťastní, chorí. Cyrila a Metoda sme si uctili, tak ako sa patrí, slovom. Stanica ďakujeme, vrátime sa.
Pohoda nás privítala dažďom a Lasicom. Vrchol v prvý deň a premýšľanie, či si tie pršiplášte kúpime alebo nie… Kúpili sme si a prestalo pršať, svoju úlohu teda splnili 🙂 Aj napriek počasiu bola Pohoda nesmierne v pohode a ani hic v stane nám nezabránil sa výborne baviť na pódiu i mimo neho. Ďakujeme teda Ferčimu, Miške, Ellen,Vladovi, Kalimu, Miškovi… a vlastne všetkým za krásne chvíle v stane Martinusu a Literárneho klubu. Za možnosť byť na stagei …
Aj keď Straka furt strašil, že po Pohode na nás v Bystrici prídu tak akurát dvaja čašníci a pes, prišlo sa na nás pozrieť do Záhrady okolo 20 ľudí. Dokonca prišli aj dvaja na workshop. Malé pódium, divadelné svetlo, Adeladla ako uvádzač cirkusu a Miško Komžík, ktorý sa prvý krát postavil za mic. Veľa rozhovorov, letný večer, súhvezdia nad hlavou … Mino, Baška snáď čoskoro na víne u vás.
Štiavnica je domov! A tak sme boli doma trochu predčasne. Nažhavený gril, dve desiatky stejkov, krásny priestor Spojáru a veľa priateľov, ktorý nám dodali energiu pokračovať… V Nitre bol domácim Mišo Komžík, za pódiom rástol strom a na hosteli bol nezabudnuteľný staff. Dibi a Lucia sa postarali o dva prídavky od dvoch rôznych víťazov a to veľmi elegantým popletením bodov. Krásne miesto, ďakujeme Trafačka!
U Čambalu v Skalici sme mali najlepší katering na svete – parížksky šalát a cereálne žemle! Atmosféra hustla a krčmička sa naplnila po strop poéziou, humorom a citmi. Nové publikum nás nezavrhlo a my sme mu vďační. Rovnako veľká vďaka Mišovi Marenčikovi za ubytko a skvelé raňajky.
V Bratislave apartmán na Strakovej, slam na Svoradovj afterka na lodi. Amfiteáter parčíku i bratislavský plagát z nás urobil gladiátorov a my sme bojovali so smutnou nostalgiou, že sme takmer na konci. Svátek Bláznú bolo finále, ako má byť. Ďakujeme Bobovi Hýskovi za moderovanie, Pudingu Pani Elvisovej za afterku a všetkým, ktorý si s nami prišli pripiť na víťazstvo. Absolútny víťaz Panslamu sa stal Anatol a právom obdržal nový preklad Nica Cavea, ktorý mu všetci závidíme… Tancovali sme celú noc a nechceli si pripustiť, že to končí…
Ešte raz sa chceme poďakovať vetkým, ktorí sa na nás prišli pozrieť a pomáhali nám s propagáciou na facebooku, či medzi kamarátmi. Chceme sa poďakovať Sveťovi Šomšákovi, ktorý vytvoril dizajn plagátu i Panslamu ako takého. Eve Andrejčákovej, Jarke Šakovej a Oleksandre Sirko za pomoc s publikovaním reportáži v slovenských médiách. A všetkým, na ktorých sme náhodou zabudli. Bez nikoho z vás by to nešlo, vážime si Vás a nezabudneme. Samozrejme ďakujeme za pomoc s plagátmi, za zapožičanie aparatúry a za všetky ostatné nespomenuté záchrany, na ktorých by šlo stroskotať.
Takže dovidenia na ďalšom Slam poetry vo Vašom meste. Toto nebol koniec, to je začiatok 🙂
Tom & Lucia
Celý text i s fotografiemi z tour je také na facebooku Slam Poetry SK.